Limitný reaktant je látka, ktorá sa v chemickej reakcii spotrebuje ako prvá a tým určuje maximálne možné množstvo produktu.
Keď sa minie, reakcia sa zastaví, aj keď druhý reaktant je ešte v prebytku.
V skutočnosti:
reagujúce látky zriedka sú v ideálnom mólovom pomere podľa rovnice,
jedna z nich býva v nadbytku,
druhá sa minie skôr → tá obmedzí reakciu.
Bez vyčíslenej rovnice to nemá zmysel.
Vždy si vypočítaj látkové množstvo a potom máš vyhrané
Použi vzťah:
Použi koeficienty v rovnici.
Izoluj jednu látku a vypočítaj, koľko molov druhej by bolo potrebných.
Z nej potom počítame množstvo produktu.
Reakcia:
Na 1 mol dusíka treba 3 móly vodíka.
Máme 2 mol N₂
Máme 4 mol H₂
Koľko H₂ je potrebné pre 2 mol N₂?
Ale máme len 4 mol → H₂ je limitujúci reaktant.
Ako počítať množstvo produktu z limitného reaktantu.
Keď už sme určili, ktorá látka je v nedostatku, použijeme jej látkové množstvo a mólový pomer.
Príklad:
Ak je limitujúci reaktant a máme 4 mol:
Zistíme, koľko molov by sa spotrebovalo z látky v nadbytku.
Odpočítame od skutočného množstva.
Príklad (pokračovanie):
Potrebujeme 6 mol H₂, ale máme 4 mol → nič neostáva.
Ak by sme mali napr. 10 mol H₂:
určuje teoretický výťažok produktu,
dovoľuje predpovedať spotrebu surovín,
je kľúčový pri výrobnom plánovaní aj v priemysle,
vysvetľuje, prečo niektoré reakcie neprebehnú úplne.
Porovnávanie hmotností, nie mólov (REAKCIE PREBIEHAJÚ V MÔLOCH!)
Zabudnutý prevod ml → dm³
Zle prečítaný mólový pomer z rovnice.
Nepoužitie limitného reaktantu pri výpočte produktu.
Pri spaľovaní reaguje 5,0 g vodíka (H₂) a 32,0 g kyslíka (O₂). Ktorá látka je limitný reaktant a koľko gramov vody vznikne?
Rovnica:
1. Výpočet látkového množstva
Molárne hmotnosti:
2. Porovnanie so stechiometrickým pomerom
Z rovnice:
Na 1,0 mol O₂ potrebujeme:
Máme 2,5 mol H₂ → vodíka je viac, než treba,
kyslík máme presne 1,0 mol → kyslík je limitný reaktant.
3.Výpočet množstva vody z limitného reaktantu
Z rovnice:
Molárna hmotnosť vody:
Limitný reaktant je kyslík (O₂) a vznikne 36 g vody.
Za rovnakých podmienok reaguje 10,0 dm³ dusíka (N₂) a 20,0 dm³ vodíka (H₂). Ktorý plyn je limitný reaktant a aký objem amoniaku (NH₃) vznikne?
N2+3H2→2NH3
Pri rovnakej teplote a tlaku sú objemy plynov priamo úmerné molom → môžeme pracovať priamo s objemami ako s molmi.
1. Stechiometrický pomer
Z rovnice:
Ak máme 10 dm³ N₂, potrebovali by sme:
Ale máme len 20 dm³ H₂ → vodík je v nedostatku
⇒ limitný reaktant = H₂
2. Výpočet objemu NH₃ z limitného reaktantu
Z rovnice:
Limitný reaktant je vodík (H₂) a vznikne približne 13,3 dm³ NH₃.
Reaguje 5,4 g hliníka (Al) a 6,0 g chlóru (Cl₂). Urči limitný reaktant a koľko gramov chloridu hlinitého (AlCl₃) vznikne?
Rovnica:
1. Látkové množstvá
Molárne hmotnosti:
2. Porovnanie so stechiometrickým pomerom
Z rovnice:
Na 0,20 mol Al by sme potrebovali:
Máme len ≈0,0845 mol Cl₂ → chlór je limitný reaktant.
3. Množstvo AlCl₃ z limitného reaktantu
Z rovnice:
Molárna hmotnosť:
Limitný reaktant je chlór (Cl₂) a vznikne 7,5 g AlCl₃.
Do reakcie vstupuje 0,50 mol železa (Fe) a 0,40 mol kyslíka (O₂). Ktorá látka je limitný reaktant a koľko molov oxidu železitého (Fe₂O₃) vznikne?
Rovnica:
1. Stechiometrický pomer
Z rovnice:
Na 0,50 mol Fe potrebujeme:
Máme 0,40 mol O₂ → kyslíka je trošku viac, než treba →
Fe je limitný reaktant.
(Druhé overenie:
ak by sme použili všetkých 0,40 mol O₂, spotrebovalo by sa:
ale máme len 0,50 mol → znovu vidno, že Fe nestačí.)
2. Množstvo Fe₂O₃ z limitného reaktantu
Z rovnice:
Limitný reaktant je železo (Fe) a vznikne 0,25 mol Fe₂O₃.