OBRAZ Z GUADALUPE

"V októbri 1531 sa podľa správ Panna Mária zjavila indiánovi Juanovi Diegovi na hore Tepeyac. Požiadala ho, aby nariadil miestnemu biskupovi, že má na tomto mieste postaviť kostol. Biskup Juan de Zumárraga ale Juanovi Diegovi neveril a žiadal dôkaz. Juan Diego sa potom opäť stretol s Pannou Máriou, a tá ho poslala na vrcholok kopca natrhať ruže, ktoré uschoval pod svoj plášť. Potom keď sa dostavil pred biskupa a svoj plášť roztvoril, objavil sa na ňom obraz Panny Márie Guadalopskej. Už v roku 1539, 8 rokov po zjavení prijíma 8 miliónov Aztékov katolícku vieru. Správa o zjavení a obraz Panny Márie tak výrazne pomohli pri dokončení katolizácie Mexika. Obraz bol v 20 storočí podrobený rôznym vedeckým analýzam pre zistenie pôvodu a techniky kresby."

https://cs.wikipedia.org/wiki/Panna_Maria_Guadalupsk%C3%A1


PODIVUHODNÉ VLASTNOSTI OBRAZU

"Prvých sto rokov bol obraz "Našej milej Panej z Guadalupe" vystavený bez ochrany proti škodlivým vplyvom počasia a tiež dotykom perí, ružencov, pamätných predmetov. Podivuhodné bolo, že sa obraz nerozpadol, napriek tomu, že tilma mala životnosť nanajvýš 20 rokov.

Tilma bola z hrubého produktu agávy, ktorý sa získava z vlákien rastliny Maguey. Diegova tilma je skoro priehľadná, nahrubo spracovaná (ako vrecovina). Prof. Callahan považuje za nemožné, aby si nejaký maliar vybral podklad pre maľbu tilmu z takého hrubého, na maľovanie nevhodného materiálu.

Celé storočie obraz visel v kaplnke - veľkej ako obývacia izba - bez skla, vo vlhku, priamo v dyme sviečok, ktoré pod ním horeli. Za celú dobu to boli miliardy sviečok. Dym zo sviečok by musel obraz zafarbiť na čierno (ako je to napr. v jaskyni v Lurdoch so skalou). Obraz bol vystavený miliónom dotykov zbožných rúk a bozkom. Množstvo predmetov, o. i. aj mečov, sa dotklo obrazu. (Skala v jaskyni v Lurdoch je od takýchto dotykov obrúsená.)

Napriek všetkému si obraz zachoval svoje farby. Aj keď už bolo na obraz umiestnené sklo, z času na čas ho museli dať dole, aby sa ľudia mohli obrazu dotknúť, alebo ho pobozkať.

V r. 1753 Miguel Cabrera informuje, ako pri jednej príležitosti v priebehu dvoch hodín videl, že ľudia sa rôznymi predmetmi dotkli obrazu päťsto krát.

Zvláštna komisia zložená z mexických maliarov pod predsedníctvom Miguela Cabrera uvádza: "Tento svätý obraz je zhotovený tak jedinečne a tak zázračne, že sme si istí, že každý, kto je len trochu vzdelaný v našom umení, pri pohľade naň hneď musí uznať, že je to nadprirodzený portrét."

Cabrera: "Nevysvetliteľný spôsob, ktorým sa obrazová strana vyhladila, je ďalším dielom nadprirodzenosti obrazu."

Neveriaci architekt Ramirez Vasguez sa po skúmaní obrazu stal katolíkom.

Komisia zostavená z maliarov potvrdila, že je ľudsky nemožné niečo také vynikajúce namaľovať na taký hrubý materiál.

V roku 1921 akýsi terorista položil na oltár bombu, ukrytú v kvetinách. Výbuch zničil iný obraz a čiastočne aj oltár, rozbil všetky okná, ale posvätný obraz ostal celkom neporušený.

V roku 1971 technici čistili strieborný rám, do ktorého je obraz vložený. Nešťastne sa im prevrhla fľaša s kyselinou dusičnou a pár kvapiek kvaplo i na obraz, no napriek tomu sa maľba nerozleptala. Ostali iba stopy akoby od vody, ktoré po krátkom čase zmizli. Obraz je vysoký 142 cm. Postava Panny Márie je vysoká 122 cm. Má vlasy rozdelené uprostred. Panna Mária stojí na mesiaci a podopiera ju anjel s krídlami. Okolo nej vychádzajú lúče.

V poslednom čase bol obraz podrobený dôkladnému vedeckému výskumu odborníkov. Stačí uviesť napr. nositeľa Nobelovej ceny za chémiu Richarda Khuna, ktorý skúmal vzorku maľby, alebo členov vedeckej skupiny laboratórií NASA Dr. Callahana a prof. Juda B. Smitha, ktorí skúmali obraz fotograficky i presvietením rôznymi lúčmi.

Výsledky možno podľa článku prof. Torcusta Luce de Tena, člena Kráľovskej španielskej akadémie vied, zhrnúť asi takto: "Podkladom je látka utkaná z vlákien agávy, ktorá vôbec nie je preparovaná. (Je známe, že maliari svoje plátna poťahovali najskôr glejovou vrstvou.)

Udržanie látky a farieb na nej po takej dlhej dobe v dobrom stave je nevysvetliteľné!

Na látke neboli po presvietení zistené žiadne predbežné kresby, ako to robievajú aj slávni maliari. Obraz bol zhotovený priamo a bez opráv. Nedajú sa zistiť žiadne ťahy štetcom! Použitá technika kladenia farieb je v dejinách maliarstva neznáma a nedá sa napodobniť. Ani pôvod farieb sa nedá zistiť.

Na obraze niet farbív rastlinného, živočíšneho nerastného pôvodu. (Celý známy vedecký svet takýto systém farbenia nepozná.) Farby na obraze sú stále živé."

Hviezdy na plášti Panny Márie napodobujú hviezdne konštelácie, ako ich vidieť za jasných nocí nad Mexikom.

Američan Coley Taylor uvádza : Keď sa obraz pozoruje zblízka, ťažko sa dajú hviezdy na plášti pozorovať, avšak pri pohľade zďaleka - žiaria hviezdy. Pri pozorovaní zblízka odev má zelenomodrú farbu, keď zďaleka, je tmavomodrý. Ružová farba šiat pozorovaná zblízka je bledá, zďaleka sýtoružová. Keď sa na obraz pozeráme zblízka, má normálnu veľkosť. Keď sa od obrazu vzďaľujeme, obraz sa opticky zväčšuje.

No najpodivnejšie je toto: Známy očný špecialista de Tria Lauoignet preskúmal silným oftalmoskopom oko portrétu a zistil, že sa na ňom objavuje obraz postavy človeka. To bolo popudom preskúmať dúhovku oka pomocou modernejšej techniky, ktorá sa používa pri štúdiu fotografií urobených z umelých družíc. Tento výskum robil Ing. Tonsmann. Pri digitalizácii obrazu jeho fotografiu rozdelil na plôšky jedného milimetra štvorcového a tie potom skúmal pri 2500-násobnom zväčšení. To znamená, že na milimetri štvorcovom mohol sledovať 2500 svetelných bodov.

V zreničke Panny Márie možno vidieť sediaceho Indiána s dlhými vlasmi. Vedľa neho sedí starší plešatý človek, s bielou bradou, s baskickými črtami, z oka mu padá slza. V tejto postave mnohí identifikovali španielskeho biskupa.

Vedľa neho vidieť mladšieho muža, o ktorom možno predpokladať, že je to Juan Gonzales, biskupov tlmočník a sekretár. Uprostred vidno človeka v mužnom veku s bradou a fúzmi. Je obrátený smerom k sediacemu biskupovi.

Je to Indián Juan Diego vo chvíli, keď otvára svoju tilmu, v ktorej doniesol biskupovi červené ruže. Vidieť tu i černošku s kučeravým vlasmi, muža a ženu, deti.

Obrázok v oku je zostavený tak, že čím boli postavy bližšie k oku, tým sú väčšie, a čím boli ďalej, tým sú menšie. V obraze oka možno pozorovať okolo 12 osôb.

V roku 1545 bol v meste Mexico rozšírený týfus a záplavy. Tridsaťtisíc ľudí sa utopilo. Obraz preniesli na príkaz biskupa z polo zatopenej katedrály do biskupského sídla. Záplavy ustali až po dlhom čase modlitieb. Vláda poslala správy o tejto udalosti - opísanej ako zázrak - do Ríma a do Madridu. V roku 1736 zúrila v celom Mexiku strašná epidémia, ktorej padlo za obeť asi 700 tisíc ľudí. Keď 27. apríla 1737 Máriu vyhlásili za patrónku Mexika, epidémia prestala. (Do Mexika vtedy patrila Kuba, Texas, Kalifornia, Arizona, Utah, Nevada, Florida.)

Počas víťaznej bitky proti Turkom v r. 1571 pri Lepante mal admirál Andrea Doria v kabíne zavesenú kópiu obrazu Guadalupskej Panny Márie. Vtedy sa verilo, že obraz a modlitba ruženca zohrali pri víťazstve kresťanov rozhodujúcu úlohu.

V roku 1560 si kópiu obrazu zobral pápež Pius IV. do svojich súkromných priestorov a rozdával medaily Márie. V roku 1709 obraz preniesli do novo vystavanej baziliky. Mier po vojne medzi spojenými štátmi a Mexikom vo februári 1848 podpísali v guadalupskej svätyni."

https://www.szcpv.org/10/guadalupe.html