Chemické experimenty
Zoznam experimentov
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Príspevok, ktorý zdieľa Vedecké Okienko – spoznaj čaro chémie (@vedeckeokienko)
Premena medennej mince na "zlatú"
Podstatou experimentu je chemická reakcia, pri ktorej sa na povrch medenej mince nanesie vrstva zinku a následne sa teplom spôsobí zliatina (mosadz), čím minca zmení farbu – najprv na striebornú a potom na zlatú.
Strieborná fáza:
Medená minca sa vloží do roztoku obsahujúceho zinok (napr. zinok v hydroxide sodnom, NaOH) a zohreje sa. Zinok sa redukuje a pokryje povrch mince – výsledkom je „strieborná“ minca pokrytá kovovým zinkom.Zlatá fáza:
Následným zahrievaním sa zinok na povrchu mince difúzne zmieša s meďou, čím sa vytvorí mosadz – zliatina s typickou zlatou farbou.
Vysvetlenie:
Nejde o skutočné premenenie medi na drahé kovy, ale o vizuálny efekt na báze metalurgie a redoxnej chémie. Experiment slúži na demonštráciu chemických zmien, zliatin a redoxných procesov.
Reakcia medzi zinkom a hydroxidom sodným, pri ktorej vzniká tetrahydroxozinkatan sodný, prebieha takto:
Zn(s) + 2NaOH(aq) + 2H₂O(l) → Na₂Zn(OH)₄ + H₂(g)
Reakcia, pri ktorej sa zinok usádza na povrch, zahŕňa elektrochemický článok; neprebehne, pokiaľ nie sú meď a zinok v kontakte – buď priamom (ako v tomto prípade), alebo prostredníctvom vodiča.
Reakcie:
Zn(s) → Zn²⁺(aq) + 2e⁻
následne prebieha komplexácia iónov zinku na [Zn(OH)₄]²⁻(aq)
Následne:
[Zn(OH)₄]²⁻(aq) + 2e⁻ → Zn(s) + 4OH⁻(aq)
Povlak zo zinku vytvára dojem, že minca je teraz potiahnutá striebrom.
Možno odvážiť mince pred a po pokovení, aby sa zistila hmotnosť pridaného zinku.
Pri zahriatí mince v plameni Bunsenovho kahana vzniká mosadz – zinok migruje do povrchovej vrstvy medi. To spôsobí, že minca získa zlatý vzhľad.
Mosadz je zliatina medi, ktorá obsahuje 18–40 % zinku.
Podobný proces zinkovania sa využíva aj priemyselne, no namiesto hydroxidových iónov sa ako komplexotvorné činidlo používajú kyanidové ióny.
"Roztopenie" hliníkového obalu
🧪 Priebeh experimentu
Príprava roztoku: Rozpustite hydroxid sodný vo vode. Tento proces je silne exotermický, preto buďte opatrní.
Pridanie hliníka: Vložte hliníkovú plechovku do roztoku NaOH.
Pozorovanie reakcie: Sledujte, ako sa hliník rozpúšťa a uvoľňuje sa vodík vo forme bubliniek.
⚗️ Chemická rovnica:
Popis reakcie:
Reaktanty: hliník + NaOH + voda
Produkty:
Na[Al(OH)₄] – tetrahydroxohlinitan sodný (rozpustná zlúčenina hlinitého aniónu)
H₂ – molekulový vodík, ktorý sa uvoľňuje vo forme bubliniek
Typ reakcie:
Ide o redoxnú reakciu:
Hliník sa oxiduje: z Al⁰ → Al³⁺
Vodík sa redukuje: z H₂O → H₂↑
💨 4. Pozorovanie
Po vhodení hliníkového kúsku do roztoku začne:
Intenzívne bublanie – uvoľňuje sa plynný vodík
Tvorba tepla – reakcia je exotermická
Hliník sa pomaly rozpúšťa – mizne
🔬 5. Vysvetlenie: Prečo to funguje?
Amfotérny charakter hliníka: reaguje s kyselinami aj zásadami.
NaOH naruší pasivačnú vrstvu Al₂O₃ → odkrytý kovový Al reaguje s vodou za vzniku vodíka a iónového komplexu.
Vodík je horľavý – pri neopatrnosti môže vzniknúť výbuch v prítomnosti zdroja iskry alebo plameňa.
Pohyb Galistanu s CuCl₂
Experiment s galistanom (zliatinou gália, india a cínu) a chloridom meďnatým (CuCl₂).
🧪 Priebeh experimentu
Príprava roztoku: Pripravte kyslý roztok chloridu meďnatého (CuCl₂) pridaním malého množstva kyseliny chlorovodíkovej (HCl) do vodného roztoku CuCl₂.
Pridanie galistanu: Do pripraveného roztoku opatrne vložte kvapku galistanu.
Pozorovanie reakcie: Sledujte, ako sa kvapka galistanu začne deformovať, meniť tvar a pohybovať sa. Tento jav je spôsobený nerovnováhou povrchového napätia v dôsledku chemickej reakcie na rozhraní medzi galistanom a roztokom CuCl₂ .
⚗️ Chemická reakcia
Galistan obsahuje gálium, ktoré má štandardný redukčný potenciál E⁰ = –0,53 V. Meďnaté ióny (Cu²⁺) majú E⁰ = +0,34 V. Vzhľadom na tieto hodnoty prebieha redoxná reakcia:
3 Cu²⁺(aq) + 2 Ga(l) → 3 Cu(s) + 2 Ga³⁺(aq)
V tejto reakcii sa gálium oxiduje na Ga³⁺ a meďnaté ióny sa redukujú na kovovú meď, ktorá sa usadzuje na povrchu kvapky galistanu.
🔬 Vysvetlenie
Usadzovanie medi na povrchu galistanu spôsobuje zmenu povrchového napätia, čo vedie k deformáciám a pohybom kvapky. Tento jav je výsledkom nerovnomerného rozloženia medeného povlaku, ktorý mení interakciu kvapky s okolím .